O veciach a ľuďoch

Slovensko a ľavica? Kde je? Kde ju hľadať? Už nejakú dobu som ju až na pár výnimiek nevidel. V parlamente určite nesedí. A tak prosím nebuďme hlúpi a nevyhlasujme vládnu stranu za ľavicovú. Ich rozhodnutia sú populistické a nie ľavicové. Ľavica už od nepamäti stála za obyčajnými ľuďmi, za nižšími a strednými vrstvami, za ľuďmi pracujúcimi a nie ľuďmi vlastniacimi. To je hlavný rozdiel medzi skutočnou ľavicou a slovenskou vládnou stranou, hoci tá sa s obľubou za ľavicovú označuje. Navyše, ľavicová politika dbá na internacionalizmus, na pomoc medzi národmi, na solidaritu s tými najchudobnejšími. Hľadá riešenia, ako pomáhať. Naša vládna strana však len hľadá riešenia, ako nepomáhať. Jej alibistický postoj voči migračnej kríze je len klasickým vyjadrením jej absurdnej politiky. Ona ľudí nenávidí a je jedno, či hovoríme o migrantoch alebo Slovákoch. Na ľuďoch jej nezáleží, je to strana založená na moci, peniazoch, moci a peniazoch. Ľavica to teda v žiadnom prípade nie je. A ani nemôže byť, pokiaľ chce byť úspešná v súčasnom politickom kontexte. Žiadne radikálne činy nie sú prípustné. Žiadne zvláštne dane pre banky, žiadne ústupky učiteľom, žiadna poriadna zmena zákonníka práce, žiadna podpora slovenských živnostníkov a menších podnikateľov… Len rastúci nacionalizmus, účinne využívaný vo voľbách na vyvolávanie atmosféry strachu a získavanie hlasov. Spojenie sa s ultrapravicovou stranou hovorí za všetko.

Kde je teda ľavica? Vo vláde nie, v parlamente nie, je teda aspoň v mimoparlamentnej politike? Napríklad taká Komunistická strana Slovenska? Ich ľavicovosť im určite nie je možné vytknúť, no bohužiaľ ich názory nejdú ruka v ruke s aktivitou, bez ktorej sa žiadna politika nedá praktizovať. Nerobia vlastne nič, aspoň nie v zmysle aktívnej ľavicovej politiky. Bolo to ešte pred niekoľkými rokmi, v čase vnútrostraníckych sporov medzi staršou nečinnou a mladšou aktívnou časťou strany, keď mi jeden člen tejto strany vysvetľoval, že najlepšia vec na strane je to, keď sa všetci stretnú na nejakom pikniku so svojimi rodinami a zabávajú sa, ale nie, tí mladí chceli aktívnu revolučnú politiku a to predsa nie je prípustné. Takže ľavicu nenájdeme ani tu. Hoci jestvuje mimo parlamentu isté zoskupenie, jeho názov začína na V, celý názov písať nebudem, aby ma neobvinili z politickej reklamy, a toto zoskupenie je podľa všetkého skutočne ľavicové. Niekedy však, a je to na škodu, až priveľmi sentimentálne a utešujúce sa v minulosti, v ktorej hľadá priame spojivo s dneškom. Zabúda však na to, že aplikovať socialisticko-komunistickú rétoriku na aktuálnu situáciu je už nielenže nemoderné, ale aj zbytočné a v podstate iracionálne. Nutné je určite zmeniť slovník, moderná doba už nechce počúvať pojmy ako imperializmus, socializmus, triedny nepriateľ a podobne. Niežeby som priveľmi dbal na politickú komunikáciu a marketing, ale ani v bežnom rozhovore nepoužívame pojmy ako árenda, prísažný či árešt. Je treba vedieť, poznať, pochopiť, že niečo už nenávratne odišlo a sentiment nikomu nepomôže. Potrebné je hľadať nové pojmy, novú modernú terminológiu, ktorá by oslovila aj mladých ľudí mimo čisto ľavicový kontext. Napokon, ani slovenskí fašisti sa už neprezentujú v hnedých košeliach, ale v parlamentných oblekoch.

Pokiaľ ide o slovenskú ľavicu, je podľa všetkého potrebná jedna vec a to vyvolanie diskusie o jej smerovaní a o nej samotnej. Musíme o nej diskutovať, je to naša povinnosť a to najmä v tejto dobe, kedy sa na scénu vracia nacionalizmus a čo je ešte horšie, aj fašizmus. Slovenská ľavica, ak ju priamo nevyhlásime za mŕtvu, je spiacou princeznou čakajúcou na prebudenie. Poďme sa o nej zhovárať, poďme debatovať o jej stave a možnostiach. Nechce sa mi veriť, že už nie je. Musí byť, potrebujeme ju, je nutnou protiváhou proti vzmáhajúcej sa krajnej pravici. Je nutným nástrojom na ochranu ľudí pracujúcich proti ľuďom vlastniacim. Je samotnou ochranou ľudí v núdzi, chudobných a trpiacich. Takúto ľavicu Slovensko a svet potrebuje. Politiku bojujúcu za solidaritu a skutočnú demokraciu. Poďme sa o nej zhovárať. Poďme ju oživiť.