O veciach a ľuďoch

Je fascinujúce, ako sa svet nevie poučiť. Len takpovediac prednedávnom hrozilo, že fašizmus prevalcuje celú Európu, len s vypätím všetkých síl sa ho podarilo zničiť a dnes ho tu máme zase. Dokonca v oficiálnej politike. Fašizácia prebieha v mnohých takzvaných vyspelých európskych štátoch a čo sa s tým dá robiť? Evidentne nič. Máme ho aj my, majú ho Francúzi, Švédi, Gréci a nebudem iste preháňať, keď poviem, že je dnes už jednoducho všade. Jeho prívrženci však už nepochodujú v uliciach, nehajlujú kade tade, respektíve snažia sa hajlovať, len keď ich nie je priveľmi vidieť, obliekajú sa však slušne, nosia obleky, vystupujú decentne, používajú rétoriku v medziach zákona. Stále však rozsievajú zlo. Vďaka nim bujnie nenávisť, strach, rasizmus, utiekanie sa k silným vodcovským autoritám. Opäť, ako ich dávni kolegovia, aj oni sa snažia vybudovať v ľuďoch nenávisť a strach ku všetkému neznámemu, v tomto prípade k islamu a utečencom. Nehľadajú vysvetlenia, hľadajú nepriateľa, ktorého by využili na získanie moci. A oni ho skutočne aj nachádzajú a to za chcenej či nechcenej podpory oficiálnych politických špičiek. Nemeckí nacisti mali Židov, súčasní fašisti majú emigrantov. Zlý emigrant, vezme ti prácu. Zlý emigrant, vezme ti ženu. Zlý emigrant, vyhodí sa do povetria v tvojom bielom kostole.

Dvadsiateprvé storočie malo byť storočím rozumu a harmónie. Namiesto toho sa zdá, že cyklicky opäť smerujeme k svetovej kataklizme a čo ja najfascinujúcejšie, opäť za touto hrozbou môžeme vidieť neovládateľnú túžbu určitých jedincov po moci, záujmy finančných kruhov a nádherný čistý nacionalizmus, ktorý ako tupá a bezvýchodisková ideológia patrí niekde do devätnásteho storočia. Dnes tu už naozaj nemá čo robiť. Ale je tu. Živá a mocná. A opäť ju politici zneužívajú namiesto toho, aby sa ju snažili čo najhlbšie pochovať.